Lístky si treba vyzdvihnúť pol hodinu pred premietaním a film sa mal začínať o 19:50, takže som si myslel že nám bude v pohode stačiť, keď vyrazíme z domu o 18:45. Pri Auparku sme boli asi za 5 minút, no ten pohľad ma priam šokoval. Pred Auparkom muselo snáď parkovať polovica Bratislavy. Totálny chaos a nervozita vodičov bola cítiť na každom kúsku. Samozrejme vonkajšia plocha na parkovanie, ktorá je najbližšie pri Inchebe je už peknú chvíľu za závorami, veď prečo aj nie. Takže hor sa do podzemného. Moju naivitu že sa mi tam podarí zaparkovať vyliečilo asi 20 minútové krúženie a hľadanie voľného miesta. Potom som to vzdal a vyrazil som do parkovacieho domu. No ani tam to nevyzeralo inak. Moja záchrana bola strecha parkovacieho domu. Tam Zvyklo parkovať vždy málo áut. Asi po 15 minútovom výstupe som zostal ako práve zobudený bobor, keď som zbadal červeno-bielu pásku a SBS-kára, ktorý stál pred vstupom na strechu parkovacieho domu. Toto už bolo veľa aj na mňa. Toto snáď nie je možné. Akú to má logiku? Rozširovať obchodné priestory a zmenšovať parkovaciu plochu. No nechápem proste. Žiadam o vysvetlenie.
Nakoniec to dopadlo s mojím parkovaním asi tak, že som musel zaparkovať pred Inchebou na sídlisku a rýchlo utekať do kina na film. Našťastie som vysadil po prvom krúžení na parkovisku priateľku aby sme stihli kúpiť lístky v časovom termíne.
Takže milý Aupark. Zamysli sa.
